UT laco

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Podbrdo, hvala lepa

Keď som minulý rok vo Vipave objavil nenápadný letáčik s pozvánkou na Podbrdo Trail Running Festival, začal som tušiť ďalšiu skvelú akciu v Slovinsku. Plný neopakovateľných zážitkov a dojmov z Vipavy som si zafixoval názov akcie v hlave a znovu sa k nemu vrátil začiatkom roka keď som pripravoval bežecký kalendár na rok 2017.

Parametre trailu 106 km, + 6 800 m a najrýchlejší čas z minulého roku 13h30 naznačovali, že to bude rýchly Mordor, behateľné stúpania a rýchle zbehy bez extra technických úsekov. To čo však najviac potešilo moju asociálnu dušu bola skutočnosť len cca 80 účastníkov a všetko väčšinou domáci borci, čisto lokálna akcia....presný opak masových komerčných pretekov...



Našu už klasickú slovenskú výpravu Martin, Katka, Dano, Juli a ja dopĺňa na poslednú chvíľu Majo Priadka. Úplne luxusnú cestu v novom Travelleri prerušujeme v stredovekom mestečku Škofja Loka kde si doprajeme výdatný obed. Škofja Loka je vstupnou bránou do regiónu Gorenjska, ktorého súčasťou ja aj Triglavský národný park. Tadiaľ síce náš trail nevedie (až na Čez Suho) ale na vrcholových úsekoch sa nám niekoľkorát naskytne úžasný výhľad aj na samotný Triglav.

Štart aj cieľ závodu je v malej dedinke Podbrdo, bohužiaľ nenašli sme ubytovanie priamo tu, tak kľukatými serpentínami smerujeme do dedinky Spodnja Sorica (783 m n.m.), ktorá je síce len 10 km vzdialená od Podbrda ale cesta trvá skoro 30 min. Keď zdoláme poslednú zákrutu, naskytne sa nám nádherný výhľad na krajinu ako z rozprávky, zelené údolie s roztrúsenými domcami a nad tým všetkým sa týči majestátny Ratitovec (1634 m n.m.). Náš penzión v Sorici nájdeme veľmi ľahko a rozprávka pokračuje ďalej, víta nás usmiata majiteľka, všade je čisto, poriadok, pokosená tráva na strmých lúkach krásne vonia .... Snažím sa nájsť nejaký nedostatok, zhrdzavený traktor v stodole, rozpadávajúcu sa chajdu, pozerám na svahy okolo či neuvidím nejaký holorub alebo aspoň nejakú pohodenú fľašu v  tráve ... nič, nechápem ako môžeme byť slovania tak rozdielni ... a tých rozdielov bude ešte viac ale všetko postupne.

  
                                                                            Spodnja Sorica, © Katka

Podbrdo od piatka do nedele plne žije týmto bežeckým podujatím, pre domácich je to skutočný festival s bohatým sprievodným programom, okrem najdlhšej trate sú pripravené aj dve kratšie 42 km a 12 km. V cieli je pripravený veľký párty stan a zázemie so sprchami a WC je v miestnej škole. Už len na doplnenie tohoto luxusu organizátori ponúkajú na trati dve drop bagové miesta (50 km a 75 km). Pri registrácii sa skutočne kontroluje kompletná výbava, vrátane funkčnosti píšťalky.

  
                                                          Podbrdo, v pozadí Čez Suho (1760 m n.m.)

Po registrácii, repre ide spať, a my nezodpovední ešte
vyrážame na večeru do sorickej reštaurácie. Domáca vravela, že je to kúsok nejakých 200 metrov od penziónu, nepovedala nám však, že to sú výškové metre :-) Aj napriek pokročilému času nemajú problém pre nás uvariť na čo máme chuť.

Raňajšia príprava prebieha štandardne, a o pol šiestej dorážame do Podbrda. Moja prvá cesta vedie na servis, 20 minút pred štartom druhý servis, krátke zahriatie behom do briežka, 10 minút pre štartom tretí servis .... ako hovorím "najdôležitejšie na štarte je sa nepos..ť". V poslednej chvíli dobieham na štart, spoločná fotka, podanie si rúk a je odštartované...


Na prvej zákrute v kopci vidím, že Martin s Majom sú spolu na čele celej skupiny, znovu ich uvidím až o ďalších 18 hodín. Hneď od štartu začína stúpanie na najvyšší bod celého trailu Čez Suho (1760 m n.m.) na dĺžke 13 km prekonáme prevýšenie cca 1500 m, cesty sú spočiatku široké, neskôr sa zúžia na úzky chodník ale stále je to behateľný terén, len tesne pred vrcholom je terén trochu technický a prechádzam do chôdze. Samotný hrebeň je bez stromov a poskytuje úžasný výhľad na slovinské Alpy. Občerstvovačka je priamo na vrchole, moc sa nezdržujem jedením skôr sa kochám výhľadmi. Nasleduje klesanie na úroveň 392 m n.m. do Hudajužna. Po ceste stretávam prvých turistov, tak ako po celý deň, všetci okamžite ustúpia z chodníka aby mi spravili priestor a povzbudzujú, každý jeden. To nemôže byť predsa náhoda, nemôžem predsa celý deň stretávať len ohľaduplných ľudí, nie, oni sú skrátka takí....iní.... tak im tú slušnosť aspoň trochu opätujem "Hvala, hvala lepa". Jasne nie sú takí hluční ako boli Španieli na Penyagolosa Trail ale ich povzbudzovanie je úprimné a hlavne skutočne dodá energiu...